Bahenné sopky sú unikátom Azerbajdžanu. Nie preto, že by ste ich v iných krajinách sveta nenašli, no kvôli tomu, že viac než polovica bahenných sopiek sveta sa nachádza práve tu v krajine pod Kaukazom. Azerbajdžan ich má mať okolo 400 a svet zrejme osciluje niekde okolo číslovky 700. To je niečo, však? Ak teda rozmýšľate, že sa vyberiete do tejto exotickej krajiny, majte na pamäti, že návšteva bahenných sopiek je niečo, čo nesmiete vynechať. Najviac ich objavíte v okolí hlavného mesta Baku. Neďaleko mesta sa totiž vystiera Abšeronský polostrov známy svojou ropou a neďaleko od neho leží Gobustan posiaty neveľkými bahennými kopcami lákajúcimi dobrodruhov z celého sveta. Ani planina Širván sa nedá zahanbiť, no nech už sa vyberiete kdekoľvek, objavíte raritu na ktorú budete doma príjemne spomínať.
Cesta z Baku do Gobustanu ležiaceho južne od hlavného mesta netrvá dlho. Hodinka a ste na mieste. Orientálne Baku ukryté za hradbami aj moderná zástavba mesta škriabajúceho sa k nebu sa stratí a za kopcom sa odkryje rovina. Tam leží Gobustan. V okolí dávno natrafili na ropu a ropné veže levitujúce nad vlnami Kaspického mora prezrádzajú, že ropa nie je len na pevnine. Už len prejsť okolo mimoriadne vzácnych petroglyfov, ktoré sa dokonca stali miestom na prestížnom zozname UNESCO a ocitnete sa na mieste, kde krajina pripomína inú planétu. Taký máte z bahenných sopiek pocit, pretože ste nič podobné dosiaľ nevideli. Bahenné sopky sú menšie, nízke pahorky, kopčeky, no sem tam sú aj väčšími kopcami. Mesačná krajina naokolo je tichá, no ak sa započúvate, budete počuť jemné bublanie a praskanie, to vždy keď sa v sopke zrodí bublina a odrazu sa stratí. Spravíte si niekoľko fotiek a napokon sa s rešpektom priblížite, aby ste boli zoči voči bahennej sopke. Je to dobrodružstvo byť na takomto mieste v tesnej blízkosti prírodného divadla. Neveľké krátery sa prebiehajú v tom, ako vás k sebe prilákať a tak občas niektorý z nich „buchne“ o trošku viac a vyšplechne šedé kvapky bahna. Niektoré sopky ho vypľúvajú toľko, až vyteká von a steká na širokú planinu, iné si ho nechávajú len pre seba. O chvíľku neskôr sa odvážite ponoriť do bahennej sopky prst či celú ruku. Nebude to horúce, nespáli vás rozžeravené bahno, práve naopak. Sopky sú príjemne chladné a dokonca majú na pleť aj mnohé blahodarné účinky a tak neraz stretnete domácich ako si bahnom natierajú ruky. Musíte to skúsiť, pretože toto je presne ten typ zážitku, ktorý vám doma nikto nebude chcieť veriť.
Väčšina bahenných sopiek nie je obrovská a tak sa môže zdať, že len tvoria neveľké bubliny, ktoré praskajú, ale mnohé dokážu pripraviť celkom slušné prekvapenie. Niektoré sopky totiž dokázali v minulosti vybuchnúť tak, až narobili problémy. Od začiatku 19.storočia sa pri sopkách zapisuje pozorovanie a tak sa zistilo, že niektoré z nich vybuchli dokonca viac než 200 krát, iné len niekoľko desiatok krát, no zato silnejšie. K tým najsilnejším vulkánom celého Azerbajdžanu patrí bahenná sopka Ayranteken, ktorá leží približne 65 kilometrov od Baku. Známa je dokonca aj tým, že máva podzemné erupcie. Jej výška je až 190 metrov a možno o nej ešte budeme počuť, pretože neďaleko od nej leží aj 800 metrový zlom. Sopka Moose pri svojom výbuchu dokonca vystrelila svoj obsah do takmer kilometrovej výšky a spôsobila zemetrasenie a k posledným zaujímavým výbuchom sa radí sopka Dashli Ada, ktorej erupcia trvala v roku 2021 až dlhých osem minút. Vystreľovala do výšky pol kilometra a mnohých vystrašila. Keď stojíte na menšom mieste s bahennými sopkami, nikdy by vás ten pokoj sálajúci z krajiny nedokázal presvedčiť, že občas môžu sopky poriadne potrápiť okolie aj blízkych obyvateľov.
Bahenné sopky sú zaujímavým fenoménom. Vedcom sa za roky podarilo zistiť, že ich bahno v sebe dokonca obsahuje takmer až 100 rôznych minerálov a takmer 30 chemických mikroelementov, medzi ktorý patrí barit, merkúr, mangán, meď, bárium, stroncium či dokonca lítium. Všetko čo vyteká zo sopiek začínajúc bahnom, končiac pri láve sa dokonca využíva aj v chemickom, stavebnom a dokonca aj farmaceutickom priemysle. Mnohé z minerálov, ktoré sopečné bahno ukrýva sa využívajú aj pri výrobe cementu. Kým ešte sopky neboli pod ochranou národného parku, ľudia chodievali blato kradnúť, aby si doma na stavbe pomohli s cementom. Ešte zaujímavejší je aj fakt, že sopečné bahno pomáha pri liečení kožných chorôb, reumatizmu či dokonca pri chorobách spojených s nervovým systémom. Ľudia dokonca veria, že bahno je tak liečivé, že vám dokáže pomôcť regenerovať kožu aj pri jazvách. Počas sovietskej éry sa zase z bahna vyrábala sadra na zlomené končatiny. Nie každá sopka však dokáže pomôcť, pretože niektoré z nich môžu mať v sebe dokonca stopy rádioaktivity. Netreba sa ich však báť, pretože vedci ich dôsledne monitorujú a tak ich majú pod dohľadom.
Keby sme sa vydali za pôvodom týchto vulkánov, natrafili by sme na hydrokarbónové depozity a veľmi úzko sa dokonca prepletajú aj s ropou či ropnými poliami. Viaceré ropné náleziská sa objavili práve v blízkosti bahenných sopiek a medzi tie najznámejšie patria sopky Lock-Batan, Neft Dashlary alebo Garadagh. Určiť presne dátum, kedy sa bahenné sopky začali v Azerbajdžane objavovať je dnes takmer nemožné, ale podľa mnohých bádateľov sa tak malo stať niekedy pred 25 miliónmi rokov. Za ten čas sa s krajinou doslova zrástli a tak niet divu, že sa stali symbolmi Azerbajdžanu.
Vedeli ste, že okrem bahenných sopiek na pevnine má Azerbajdžan aj unikátne, podmorské, bahenné sopky? V Kaspickom mori bohatom na ropu by sme dokonca napočítali takmer 140 bahenných sopiek a dokonca sa osem menších ostrovčekov v okolí Baku považuje za bahenné oblasti, ktoré vznikli práve silnejšími erupciami pred miliónmi rokov. Sopky vyvíjali svoju aktivitu pod hladinou mora a tak bola pre svet neviditeľná, no vedcom sa podarilo zistiť, že majú tiež niekoľko miliónov rokov a vďaka nánosom identifikovali aj mnohé podvodné erupcie. Vyberte sa predsa len radšej na súš a objavujte krásnu a mimoriadne zaujímavú krajinu posiatu bahennými sopkami. Z tohto budete mať jeden z najväčších zážitkov celého Azerbajdžanu.
