Arménsko mnohí poznajú ako krásnu krajinu kláštorov, ale nájdete tu toho rozhodne viac. Bránou do arménskeho sveta je hlavné mesto Jerevan, ktoré je príjemne uložené pod nedosiahnuteľným Araratom. Má atmosféru, ktorú by mu iné miesta závideli a po prvej prechádzke si ho zamilujete natoľko, že tu budete chcieť stráviť viac času než ste si pôvodne mysleli.
Ocitnúť sa v arménskom Jerevane znamená skočiť do zaujímavých príbehov. Určite ste už počuli nejeden vtip zo známeho Rádia Jerevan, no ten skutočný Jerevan hľadiaci na zasneženú špičku Araratu sa do vás zapíše veľkými písmenami. Prečo je to tak? Prečo má toto miesto v sebe nezameniteľnú atmosféru a dušu? Arménsko je starobylá krajina južného Kaukazu a Jerevan mal čas dozrieť a premeniť sa na viac, než len obyčajné mesto. Mesto písalo svoj vlastný príbeh už pred našim letopočtom, kedy sa práve v týchto končinách rozprestieralo kráľovstvo Urartu na čele s kráľom Argištim. Dnes má toto kráľovstvo punc zabudnutého miesta, ktoré sa akosi vytratilo z myslí ľudí. Bol to však panovník Argišti, kto nechal postaviť pevnosť Erebuni. Nemohol vtedy tušiť, že jeho projekt sa po stáročiach premení na Jerevan a že bude stáť na začiatku unikátneho príbehu. Práve v týchto častiach sveta sa postupne zrodil národ Arménov a napriek nepriazni osudu sa po stovkách rokov dočkali svojho vysneného štátu. Najväčšiu stopu v Jerevane však zanechalo najmä ruské panovanie, ktoré neskôr prerástlo do sovietskej nadvlády. Pod sovietskym krídlami sa prekvitajúce cárske mesto s desiatkami nádherných kostolov a mešít zmenilo na nepoznanie. Miestne svätyne upadli do zabudnutia a niekdajší pôvab mesta razom zatienila socialistická fádnosť. Súčasný Jerevan síce vykročil do budúcnosti pravou nohou, avšak nové moderné stavby aj naďalej výrazne kontrastujú s dedičstvom sovietskej architektúry. Arménsku metropolu dnes obýva približne milión ľudí, čo je v podstate tretina populácie celej krajiny.
Dnešný Jerevan je pretkaný rušnými bulvármi, širokými promenádami so značkovými obchodmi či butikmi, malými uličkami strácajúcimi sa medzi starou zástavbou a parkami, kde ešte aj dnes stretnete dôchodcov sediacich na lavičkách či mužov hrajúcich šach pod korunami stromov. To nie je všetko. Jerevan pretkali malé podniky, bary, pivárne, reštaurácie či obchodíky a tak máte pocit, že kamkoľvek sa vyberiete, natrafíte na život, ktorý vás do seba dokonale vtiahne. Komu by sa stále málilo, toho Jerevan nasmeruje do galérii, múzeí, divadiel či do bohémskych kaviarničiek. Ešte ste sa v ňom ani neocitli a už tušíte, že sa vám tu bude páčiť, však? Srdcom dnešného moderného mesta je Námestie republiky, ktorému tu každý povie Hanrapetutyan Hraparak. Rozľahlé otvorené priestranstvo pokryté elegantnou mramorovou dlažbou a lemované nádhernými fontánami sa stalo medzi mladými Jerevančanmi obľúbeným miestom na posedenie a oddych. Počas horúcich letných dní mnohí miestni posedávajú na okrajoch vlažných fontán a pochutnávajú si na zmrzline. Monumentalitu celého námestia zvýrazňujú okolité ministerstvá, prestížne hotely, Hodinová veža a ďalšie stavby sfarbené do hnedastých tufových odtieňov. Medzi nimi sa najviac vyníma veľkolepá budova Národnej galérie a Múzea arménskej histórie, kde prebýva jedna z najpozoruhodnejších obrazových galérií spomedzi bývalých krajín ZSSR, zatiaľ čo v priestoroch historického múzea sa návštevníci vydávajú na dlhú cestu do ďalekosiahlej arménskej minulosti.
Kúsok od hlavného námestia, len o niekoľko ulíc vedľa, stojí na rovnom priestranstve obrovská Katedrála svätého Gregora Osvietiteľa. Vyrástla tu len v roku 2001, teda presne na 1700.výročie toho, že Arménsko sa stalo historicky prvou krajinou, ktorá prijala oficiálne kresťanstvo za svoje štátne náboženstvo. Písal sa rok 301 a v Ríme prijali Milánsky edikt až o 12 rokov neskôr, hoci ten iba zabezpečoval slobodu vyznania. Arméni sú na svoje prvenstvo skutočne hrdí a radi to zvyknú pripomínať. Katedrála má v sebe monumentalitu a drží si svoje geometrické rysy. Zo stredu rastie vysoká veža a ďalšie dve jej sekundujú po stranách, pričom ich zdobia kríže. Kto by však dnu čakal neskutočnú výzdobu, fantastické fresky rozliate po stenách či dokonalé vitráže, ostal by možno sklamaný. Vojdete do vnútra, pohltí vás priestor, no nie je tu nič, čo by vás rušilo či vytrhlo z rozjímania. To je pointa celej katedrály. Nie šokovať prepychovou výzdobou, ale upriamiť myseľ človeka na to, s čím sem prišiel. Jerevan má viacero svätostánkov, no tento jeden si rozhodne zapamätáte.
Jerevan ukáže na svojej promenáde modernú tvár. Na letných terasách posedávajú spokojní hostia, popíjajú domáce víno a pochutnávajú si na niektorej z tradičných polievok. Tou najznámejšou je hustá hovädzia držková polievka chaš, ktorá sa konzumuje s chrumkavým chlebom lavašom. S poldecákom vodky zasýti človeka na celý deň. Za zmienku určite stojí aj populárny arménsky koňak Ararat, ktorý sa vyrába priamo v Jerevane a jeho fabrika je dokonca prístupná aj pre zvedavých návštevníkov. Hlavná promenáda napokon ústi na ďalšie z významných námestí, ktorému dominuje Národné operné divadlo, kde sa odohráva väčšina miestneho kultúrneho života. Okrúhle námestie je obklopené malebnými parkami s labutím jazierkom, ktoré v rušnom meste vytvárajú príjemné oázy pokoja. Priamo nad Operou sa na svahu priľahlého pahorku tiahnu preslávené Kaskády, ktoré patria medzi najznámejšie symboly hlavného mesta. Kolosálne kamenné schodisko zdobené kvetinovými záhonmi, zabudovanými fontánami a modernými reliéfmi a sochami pripomínajúcimi arménske tradície nás privádza až na vrchol pahorku, kde čnie vysoký pamätník na počesť 50. výročia sovietskeho Arménska. Práve odtiaľ uvidíte jednu z najikonickejších panorám celého mesta. Ak budete mať šťastie na krásne počasie, tak sa pred vami zjaví zasnežený kužeľ biblického Araratu. Dnes už leží v Turecku, tesne za hranicou, ale pre Arménov je to stále mimoriadny symbol s ktorým sa tu stretnete. Domy Jerevanu sa rozlievajú pod nohami a zdá sa akoby končili až na úpätí hory, kde mal podľa staručkých príbehov zakotviť svoju archu biblický Noe. Tu hore nad mestom objavíte aj druhú vyhliadku, no na tú sa nepozerá sovietsky pomník, ale obrovská socha Matky Arménska. Kedysi na tomto mieste stála socha Stalina, no tieto časy sa stratili a dnes tu tróni socha ženy s majestátnym mečom v rukách. Akoby chcela povedať, že kto sem prichádza zo zlým úmyslom, ten pocíti jeho ostrie. Kto však prichádza v mieri, toho bude nosiť na rukách. Socha tu stojí od roku 1967 a má úctyhodných 51 metrov. Pod jej nohami nájdete park, kde sa vyníma vojenská technika a ak máte na tieto veci slabosť, určite si tu prídete na svoje.
Unikátnym miestom v Jerevane je aj závod s príznačným menom Ararat. Práve tu vzniká najlahodnejší koňak celého Arménska, kde ho nielen viete ochutnať, ale viete sa o ňom dozvedieť aj zopár príbehov. Prehliadka továrne začne v histórii a pred očami sa objavia sudy v ktorom Ararat dozrieva. Je to hotová alchýmia a keď takto kráčate a počúvate slová sprievodkyne, odrazu vnímať koňak či brandy nielen ako nápoj, ale ako niečo viac. Ararat má veľmi pekný zvyk aj v tom, že ak sa tu zastaví nejaký prezident alebo vysoko postavený štátnik, tak mu darujú sud koňaku, no s tým, že mu ho nechajú na tomto mieste. Vždy keď sa ocitne v Jerevane, môže si z neho načapovať alebo si časť z neho nechať poslať domov. Pamätajú si tu dokonca časy, kedy prezidentov vyvažovali koňakom, ale pre nákladnosť tradície sa na to napokon vykašlali a dnes je to už len spomienka. Závod Ararat prevetrá aj váš čuch, pretože to všade naokolo krásne vonia. Je to vďaka tomu, že sa koňak pomaličky vyparuje a priestor tak dostal svoju príjemnú arómu. Vrchol programu je ochutnávka koňaku a tak sa pred vás postavia baňaté poháriky, kde na vás čaká 3-ročný aj 10-ročný koňak. Ak chcete ochutnávať aj exkluzívnejšie kúsky, môžete si za ne priplatiť, ale aj tieto dve vzorky vám Ararat celkom príjemne predstavia. K tomu kúsok kvalitnej čokolády, aby sa chuť koňaku rozvinula a zážitok je dokonalý. To isté si napokon budete hovoriť aj pri celom Jerevane.
