Gruzínske hlavné mesto Tbilisi mnohí poznajú, no nevedia si predstaviť nič, čo by ho vystihovalo. To až do momentu, kedy sa sami ocitnú v jeho starých uličkách, nad ktorými sa dvíhajú kostolné veže, kopce a nad ktorým poletuje tak podmanivá atmosféra, že vždy budete musieť odísť skôr, ako by ste chceli. Tbilisi má v sebe akýsi neopísateľný magnet. Zapne ho a navždy ste s ním prepletení. Staré mesto dýcha zabudnutým Orientom. Jeho úzke uličky zdobia staručké domy s farebnými mozaikovými oknami a kde tu posedávajú domáci a zhovárajú sa. Medzi domami sa objaví malý kostol, zvonica či dom pripomínajúci palác, ktorý by tu nikto nehľadal. Uličky starého Tbilisi sa odrazu vylejú do námestia pod obrovskú pevnosť Narikala. Tbilisi má niekoľko symbolov a táto pevnosť je jedným z nich. Sedí vysoko na kopci, tróni tam ako kráľovská koruna a stráži pokoj mesta. Hore vedie štýlová lanovka z protiľahlého brehu rieky Mckvari, alebo si vyšliapete niekoľko schodov a dotýkate sa jej kamenných hradieb. Hovorí sa, že Narikala je tak stará ako mesto a tak s ním dokonale splynula. Poznali ju už Peržania, Arabi a o niekoľko storočí neskôr aj Rusi, ktorí sem vypustili cárskeho orla a ten celý priestor Kaukazu vzal pod svoje „ochranné“ krídla. Dnes stojí hore za hradbami malý kostolík sv.Mikuláša, ale ľudia sem prichádzajú za pokojom a výhľadom. Najkrajšia panoráma Tbilisi je práve odtiaľto. Pod nohami sa rozprestiera celé mesto. Stará časť stojí na jednom brehu a novšia ozdobená obrovskou katedrálou Tsminda Sameba na druhom brehu Mckvari. Je to tu krásne ráno, no osobité čaro má pevnosť s výhľadom aj podvečer, kedy začne na mesto sadať tma. To vzdoruje a zapína svoje svetlá akoby chcelo ukázať, že ono nikdy nespí.
Štvrte pod pevnosťou sú nasiaknuté starobylosťou. Kráčate nadol z kopca, aby ste opäť dosiahli breh dravej rieky a do cesty sa vám pripletie stará mešita s minaretom a napokon za fasádami domov objavíte štvrť zvanú Abanotubani. Je prepletená s legendou so založením mesta, ktorá spomína Vachtanga Gorgasalisa, dnes už legendárneho otca Tbilisi. Ten mal pred stáročiami kúsok odtiaľto loviť bažanty či divé vtáctvo a objavil sírne pramene, kde sa rozhodol usadiť. Orientálne kúpele svojou fasádou pripomínajú medresy z Hodvábnej cesty a nie sú jediné, ktoré tu dnes nájdete. Štvrť zdobí viacero podobných miest a tradičné kúpele sú obrovským lákadlom. Nielen dnes, veď medzi najslávnejších hostí, ktorí sa ponorili do sírnej vody patrili aj Alexander Puškin či francúzsky spisovateľ Dumas. Dáte sa na to nahovoriť aj vy? Môžete si tu prenajať celú miestnosť a vychutnať si kúsok gruzínskeho zážitku. Keď sa nabažíte kúpeľov, stačí spraviť len niekoľko krokov a ocitnete sa brehu rieky, kde sa na protiľahlom brehu rastie nádherný kostolík Metechi. Stojí nad riekou, na dramatickom, skalnatom brale a aj vďaka tomu si vybojoval miesto medzi ikonami hlavného mesta. Hneď vedľa neho má prominentné postavenie socha zakladateľa mesta. Ten sa zo svojho koňa pozerá na mesto, ktorému vdýchol dušu. Asi by si ani on nepomyslel, hoci po tom určite túžil, že sa Tbilisi premení na jedno z najkrajších miest celého Kaukazu.
Uličky starého mesta nie sú lákavé len pre svoju atmosféru, ale aj pre vynikajúce malé podniky, vinárničky či reštaurácie. Gruzínsko je jednou z najchutnejších krajín sveta a Tbilisi je gurmánske mesto. Stačí sa sadnúť do jedného z príjemných podnikov a čaká vás ťažká úloha. Nie preto že by ste si nevedeli nič vybrať, ale preto, že všetko je tak chutné, až budete chcieť ochutnať rad za radom každé jedno jedlo. Vyberte si však tradičné Chačapuri plnené slaným syrom a doprajte si aj niekoľko dúškov vynikajúceho, lokálneho vína z Kacheti. Gruzínci milujú svoje víno, sú na neho právom hrdí a bez zaváhania budú tvrdiť, že vzniklo práve tu v ich krajine. Ani gruzínsky koňak nie je na zahodenie a určite sa skôr či neskôr dostanete aj k nemu. Symbióza akou hrá staré Tbilisi je krásne unikátna. Stačí len kráčať uličkami a každú chvíľku sa pred očami objaví niečo pozoruhodné. Raz to bude arménsky kostolík, o kúsok vedľa stará synagóga, kostol s ortodoxnými krížmi a ikonostásmi aj vznešené domy, ktoré akoby neodolali náporu času a pozvoľna miznú pred očami. Žilo tu viacero národov vedľa seba ako priatelia, volali toto miesto domov, no tie časy sa vytratili a hoci je stále Tbilisi tolerantné miesto, mnohých zhltli dejinné udalosti stáročí. Na lavičkách pred katedrálou Sioni posedávajú ľudia snažiaci sa uniknúť ruchu ulice. Prvá katedrála sa na tomto mieste objavila už na prelome 6. a 7.storočia, ale odvtedy sa rozpadla na prach a znovu povstala toľko krát, že to už nikto nevie spočítať. Fasáda je stará niekoľko storočí, ale aj tak pôsobí akoby na nej ešte len zaschla farba. Dôležitou je však preto, lebo vo svojich útrobách uchováva kríž svätej Nino, ktorá priniesla kresťanstvo do krajiny.
Námestie slobody v centre mesta dnes stráži zlatá socha svätého Juraja bojujúceho s drakom. Gruzínci ho považujú za svojho patróna a je krásne vidieť ho na vysokom stĺpe, pretože kedysi sa práve odtiaľto na mesto pozeral Lenin. Keď padali socialistické symboly a rúcalo sa „nesmrteľné“ impérium, Gruzínci sa ocitli v občianskej vojne a hoci si ju dnes nevšimnete v uliciach, stále žije v dušiach tých, ktorí si ju pamätajú. Hlavný bulvár mesta je moderný, vyparádený, upravený a striedajú sa na ňom dobré hotely aj kaviarne či butiky. Stojí tu aj známy kostol Kašveti, teda Kostol narodeného kameňa s ukrytou legendou o mníchovi, ktorého mníška obvinila z toho, že s ním čaká dieťa. On jej odpovedal, že ak to nie je pravda, narodí sa jej kameň a tak tu dodnes stojí Kašveti, teda „kamenný kostol“. Domáci prechádzajú okolo neho a mnohí sa na pár sekúnd zastavia, aby sa tri krát prežehnali. Ak chcete ísť dnu, pokojne vojdite a očarí vás atmosféra naplnená vôňou sviečok a ich mihotajúce sa plamienky pod staručkými freskami. Odtiaľto to už nie je ďaleko ani do štvrte menom Mardžanišvili. Prekypuje životom, trhoviskami a ak by sa nad ne rozprestrela plachta, pokojne by vás presvedčilo, že ste v Oriente. Zvolávanie, vychvaľovanie tovaru, hlasné rozhovory predajcov a okoloidúcich, život, ktorý sa nedá uchopiť do dlaní, no je všade kam sa pozriete. Je tu mimoriadne príjemne a keď si človek zvykne na prvý nápor chaosu, užije si to tu. Malé pekárničky s čerstvým pečivom a chačapuri rozvoniavajú až na ulicu a kde tu sa objaví jeden či dva stoly a podáva sa na nich káva alebo pohár piva. Za roho na vás čaká blší trh a o ulicu vedľa dostanete ovocie či zeleninu a na jeseň kilogramy a kilogramy fantastického hrozna.
Nábrežie rieky Mckvari sa za posledné roky veľmi zmenilo. Kedysi bolo zanedbané a nikoho to som veľmi nelákalo, ale dnes tu nájdete niekoľko zaujímavostí. Každému do oka udrie moderný most spájajúci staré Tbilisi s novšími štvrťami. Je dlhý 150 metrov a je tak moderný, že sa sem na prvý pohľad akosi nehodí. Nad štvrťou vyrástol moderný Prezidentský palác, a z nábrežia dnes chodí lanovka nad mesto k nohám obrovskej sochy Kartlis Deda. Gruzínci ju volajú „matka Gruzínska“ a má úctyhodných 20 metrov. V jednej ruke zviera meč a v druhom misku s vínom. Stačí si vybrať, čo vám je bližšie. Kto prichádza v zlom, okúsi ostrie meča, kto v dobrom, zahrnú ho litrami vína. Medzi symboly dnešného Tbilisi patrí ja obrovitánska katedrála Tsminda Sameba, teda Katedrála svätej trojice ako znie jej preklad. Patrí k najnovším svätostánkom Tbilisi a rýchlo si svojou veľkosťou vydobyl svoje miesto, kde zdobí panorámu celej štvrte. Kráčate ku katedrále a jej zlatá špička, ktorá sa zastavila vo výške 80-tich metrov sa každým krokom zväčšuje. Je to skutočne obrovský areál. Pripadáte si v ňom celkom maličký, no na strane druhej mu chýba duša akou sa môžu popýšiť staručké kostolíky v centre mesta. Tu je všetko obrovské, ohromné, impozantné akoby vás to malo posadiť na zadok. Vnútrom sa tiahne absolútna prázdnota vyplnená oltárom a inými detailmi, ktoré zanikajú v priestore. Aj napriek tomu je to zaujímavé miesto, pretože sa zrástlo s Tbilisi.
Hoci ste už staré Tbilisi preliezli krížom krážom, vráťte sa do neho a hľadajte v ňom krásu, ktorú ste možno na prvý pohľad nevideli. Čím dlhšie totiž v Tbilisi ste, tým viac vám toto miesto ukáže. Pozdravte sa so soškou Tamadu, ktorý je pripravený na prípitok, očami zavaďte o mužov hrajúcich v parku stolné hry a napokon sa nechajte zlákať sladkastou vôňou typických gruzínskych sladkostí. Čurčchelu si všimnete hneď ako ju zbadáte. Pripomína klobásky nastoknuté na šnúrkach, visiace v obchodíkoch či na trhoviskách, ale mäso v nich nehľadajte. Čurčchela je totiž tradičná sladkosť, kde dominujú oriešky zaobalené do hroznovej šťavy pripomínajúcej želé. Raz ochutnáte a hneď sa vrátite, aby ste si ich nakúpili domov. Bude to najlepší gruzínsky darček! Podvečer sa vyberte k uličke Lesilidris, kde zapadnete do niektorého z barov. Pri poháriku gruzínskeho koňaku sa do vás vpijú všetky zážitky z Tbilisi! Nebude ich málo, práve naopak.
