Najväčším klenotom Jordánskeho kráľovstva je bez akéhokoľvek zaváhania staroveká Petra. Je takým niečím čo je pre Indiu Tádž Mahál alebo pre Čínu Veľký čínsky múr. Symbol, ktorý dokáže pritiahnuť tisíce ľudí hoci aj cez po sveta. Svet kamennej Petry sa ukrýva neďaleko dnešného mestečka menom Wadi Musa, teda v Mojžišovom údolí ako znie jeho preklad. Cesta z hlavného mesta Ammánu sem netrvá ani štyri hodiny a keď človek uvidí krásne kamenné kopce rozlezené po horizonte, vie, že je takmer na mieste. Moderná zástavba sa rýchlo stratí a objaví sa cestička pokrytá pieskom a prachom. Až tá vedie k dávnym legendám vytesaným do kameňa. Jordánska Petra predstavuje unikátny pohľad na staroveké mesto civilizácie Nabatejcov, ktorá tu pulzovala už v 7.storočí pr.Kr., no svoj zlatý vek dosiahla na prelome letopočtov. Jej symbolom sa stala dnes už svetoznáma Pokladnica vytesaná do červenkastého pieskovca. Nabatejcov poznali Gréci, Rimania aj iné veľké civilizácie žijúce na Blízkom Východe a ako bolo v histórii dobrým zvykom, každá ríša sa raz stratí a tak sa stratili ľudia kamenného mesta. Čo nezničili armády, tomu pomohli zemetrasenia a napokon sa Petra vytratila nielen z myslí ľudí, ale aj z máp. Dlhé stáročia nikto nevedel čo ukrývajú skaly Mojžišovho údolia a prvý kto o ňom podal správu sa stal švajčiarsky dobrodruh Burckhardt, ktorý sa sem v prestrojení za Beduína dostal v roku 1812 a jeho objav obletel takmer celý svet. Cestička sa odrazu stratí a zúži sa len na Siq, neveľký priestor vtesnaný medzi skalami. Siq patrí k zážitkom, pretože sa neustále vlní ako kamenný had. Vysokánske skaly sem vrhajú aj počas leta príjemný tieň a každú chvíľku sa objaví niečo zaujímavé. Každý kto tadiaľto kráča aj napriek všetkej kráse túžobne očakáva, kedy sa Siq skončí. Má to len jeden jediný dôvod a to taký, že na konci Siqu sa odrazu začne vynárať slávna Pokladnica. Prvé pohľady sú nezabudnuteľné. Ožiarená slnkom sa v diaľke na konci kamennej cesty trbliece a človek nevie prvé sekundy či je skutočná. Spraví pár krokov a vidí, že stojí naozaj pred ním. Hotový div sveta. Krása pokladnica je v skutočnosti hrobkou veľkého nabatejského kráľa, ale aj tak jej nikto nepovie inak. Pripomína staroveký chrám, no tento je vytesaný do skál tak precízne, že sa tu nenechal ani centimeter na náhodu. Petra tu však nekončí, ba naopak, tu ešte len začína!
Prašná cesta Petry sa zarezáva ďalej, hlbšie do mesta. Fasádu skaly zdobí niekoľko krásnych nabatejských hrobiek a o kúsok ďalej je do skál vytesané divadlo pre viac než 10 000 divákov. Srdce Petry leží odtiaľto ešte zopár stoviek metrov, ale tu si človek uvedomí aká je Petra skutočne obrovská. Skalné príbytky hrajú pestrými farbami. Presne v tomto je Petra dokonalá, v tých farbách, ktoré tu namieša len samotná príroda. Odtiene červenej, hnedej, ale aj bielej, striebornej či čiernej sa predbiehajú na stenách a vytvárajú z mesta farebný klenot. O poschodie vyššie stojí štvorica honosných hrobiek. Nie nadarmo nesú prívlastok kráľovské. Nevie sa však úplne presne komu patrili a tak ich ľudia začali nazývať podľa toho, čo im pripomínali. Jedna z nich je teda Korintská, druhá Palácová, tretia Hodvábna a poslednou hrobkou je Urnová vďaka malému symbolu kamennej urny. Všetky hrobky sú naplnené pokojom a je odtiaľto krásny výhľad na okolité skaliská. Petra má skutočne nádych tajomstva, pretože hoci je človek v jej srdci aj napriek tomu, nevie čo sa kde ukrýva a či sú za skalami chrámy alebo hrobky. Koho história unaví, ten si sadne do malých kaviarničiek, ktoré postavili miestni Beduíni. Pod plátenou strechou z beduínskeho stanu sa podáva káva ochutená o kardamón alebo čierny presladený čaj s vetvičkou mäty. Ruiny niekdajšieho centra mesta dodnes ležia v prachu ulice. Kamenná brána spadla, chrámy sa stratili a zostali z nich len torzá stĺpov so sloními hlavicami, fontány vyschli pred stovkami rokov a na pahorku hľadajú archeológovia zakopané tajomstvá. Neďaleko starého chrámu s prezývkou „Dievčenský hrad“ začína stúpať cestička ku kláštoru Ed Deir. Po Pokladnici patrí k najslávnejším pamiatkam celej Petry. Stúpa k nemu 800 schodov, ale človek si ich vďaka krásnej prírode ani neuvedomí. Hore sa škriabe niekoľko naložených oslov a sem tam pod skalou posedáva Beduínka s deťmi predávajúca niekoľko drobností a variaca čaj na tenkých vetvičkách. Na pahorku, kde je kláštor Ed Deir sa rozlieva iný svet. Fúka tu vietor, je tu ticho a pod nohami sa objavia výhľady do hlbokých údolí. Len kláštor Ed Deir sa ani nepohne a svojou prítomnosťou ukazuje, že sme stále v Petre.
Jordánska púšť Wadi Rum má prezývku „najfarebnejšia púšť Blízkeho východu“. Leží na pol ceste medzi historickou Petrou a prímorskou Aqabou a patrí medzi najkrajšie miesta krajiny. Za oknami uháňajúceho mikrobusu cítiť, že sa krajina premenila na púšť. Stromy sa stratili a objavujú sa len kríky a namiesto kráv križujú krajinu exotické ťavy. Malá dedinka s príznačným názvom Rum je vstupnou bránou do pieskového sveta. Tu stačí presadnúť na džípy a dobrodružstvo sa môže začať. Wadi Rum neupúta len krásou púšte, ale aj rôznymi skalnatými formáciami. Medzi tie najkrajšie patria „voskové“ hory, ktoré z diaľky pripomínajú roztečený vosk. Priamo pod horami sa medzi skalami ukrýva to, čo je na púšti najcennejšie. Úzky kaňon Al-Chazali má v sebe vodu, tieň a aj keď je vonku horúce leto, tu je nesmierne príjemne. Vedeli to už dávno, pretože na stenách kaňonu dodnes nájdeme rôzne vzácne petroglyfy zabudnutých civilizácii, niekdajších obyvateľov púšte. Neďaleko odtiaľto vynikne farebná krása Wadi Rum. Piesok tu má neskutočné farby. Jedna časť púšte hrá žltou, hneď vedľa má piesok nádych zlatej a odrazu, akoby len niekto spravil čiaru má Wadi Rum červenú farbu. Presne pre toto je Wadi Rum unikátne miesto. O pár kilometrov ďalej stojí miesto, kde sa mal podľa legendy zastaviť slávny Lawrence z Arábie. Aj s jeho menom sa spája osud púšte a práve tým, že ju prekonal prekvapil Osmanov v Aqabe počas 1.svetovej vojny a vyhnal ich z prístavu Červeného mora. Na kamennom podstavci je vyrytá jeho tvár a vedľa nej spočíva beduínsky stan pichnutý do piesku. Púšť je odvekým domovom miestnych Beduínov a hoci ich moderná doba vyhnala do murovaných domov, nedokážu sa sem prestať vracať a aspoň chvíľku žiť ako ich predkovia. Dnes majú miestni Beduíni pod palcom celú púšť Wadi Rum a keď sa sem vypravíte, budete mať istotu, že sa s nimi stretnete. Oddýchnite si tu pri poháriku silného čaju podfarbeného púštnou mätou a šalviou a aspoň na chvíľku zabudnite, že tam niekde ďaleko za kopcami je civilizácia. Neďaleko odtiaľto horí kadidlo a človek má odrazu pocit, že sa ocitol v rozprávke Tisíc a jednej noci. Púšť má niečo do seba a najlepšie to zistíte ak tu budete môcť stráviť noc. Beduíni volajú púšť „milión hviezdičkový hotel“ a pochopí to každý, keď sa v noci pozrie nad nebo.
Ammán, hlavné mesto Jordánska je prešpikované históriou, ale na prvý pohľad ju vôbec nedáva najavo. Hovorí sa, že Ammán patrí medzi najobyčajnejšie arabské mestá celej oblasti a hoci to môže znieť zvláštne, nie je to nič hanlivé. Pulzuje tu život a to je presne to, prečo by ste chceli toto miesto vidieť a zažiť na vlastnej koži. Mesto postavili na pahorkoch podobne ako staroveký Rím a údolia medzi nimi dnes vyplnili obytné štvrte, námestia, ulice, mešity a orientálne trhoviská. To najkrajšie je vtesnané medzi Husejnovu mešitu a ruiny rímskeho Nymfea z 2.storočia. Ťahavé tóny muezzína zo štíhleho minaretu sa rozlejú nad trhoviskom päť krát denne, no život na ňom neustane. Trhovisko praská vo švíkoch a je zaujímavé ho sledovať. Obchodníci ponúkajú oriešky, pistácie, sušené ovocie, desiatky druhov datlí, cukríky, presladené sladkosti, čerstvú mätu, bylinky, rajčiny, cibuľu, zemiaky, ale aj ovocie z úrodného severného Jordánska. Trúbenie áut, autobusov či mikrobusov sa rozplynie na neveľkom námestí a za kamenným múrom vyrastá obrovské rímske divadlo. Je unikátne ako stojí v centre mesta a len hŕstka ľudí sa ním ide prejsť. Už viac než 1700 rokov dotvára panorámu Ammánu a dnes ho vyhľadávajú nielen turisti, ale aj mladé, zamilované páry hľadajúce kúsok vlastného súkromia. Vyberajú si najvrchnejšie poschodia, sedia vedľa seba, ruka v ruke si šepkajú o budúcnosti. Hlavná ulica je miesto, kde zoženiete všetko. Od oblečenia, cez topánky, kožené opasky, látky, domáce potreby až po malé rodinné podniky s rozvoniavajúcou shawarmou či faláfelom s humusom. Viaceré ulice stúpajú nahor na pahorok Jebel al-Qalaa tróniaci nad mestom. Pripomína múzeum pod šírym nebom, pretože sa tu mieša toľko civilizácii, že si ich človek na prvý krát snáď ani nezapamätá. Stĺpy rímskeho Heraklovho chrámu stoja neďaleko starších ruín Amonitov, vedľa v zemi ležia byzantské kostolíky a o pár metrov vyššie umajovský palác arabského kalifa. História tohto miesta nie je jediným ťahákom, pretože práve odtiaľto si užijete najkrajšiu panorámu hlavného mesta. Celý Ammán je ako na dlani. Rímske divadlo, bazárové štvrte, ulice, ale aj okolité pahorky, kde rastie moderný Ammán či kúsok zeleného lesa s rezidenciou súčasného kráľa Abdulláha II. Večer si len sadnite do tradičnej čajovne či kaviarne a vychutnajte si arabský večer. Ammán bude vedieť ako na to.
Cesta z biblického pahorku pomenovanom príznačne Hora Nebo sa kľukatí a ostro klesá nadol. Krajina sa obliekla do sucha a široko ďaleko je len niekoľko zelených miest predstavujúcich život. Pastieri tu v drsnej krajine pasú stáda kôz a stany sa striedajú s polorozpadnutými domami. Prevýšenie z pahorku až do cieľa je úctyhodných 1200 výškových metrov. Cestou k Mŕtvemu moru cítiť ako sa mení tlak a dokonca vám na chvíľku môže zaľahnúť aj v ušiach. Mŕtve more patrí medzi najväčšie atrakcie Blízkeho východu. Delí sa o neho Jordánsko s Izraelom či Palestínou a tvorí dokonca ich spoločnú, prírodnú hranicu. Izraelská strana je možno o niečo známejšia, ale o to viac je jordánska zaujímavejšia, pretože máte istotu, že sa tu nebudete tlačiť s turistami. Neďaleko miest, kde leží slávna Betánia a kde sa rieka Jordán vlieva do Mŕtveho mora sú dnes vybudované komplexy veľkých hotelov a miest na oddych. Nadmorská výška tu dosahuje -416 metrov a cítiť tu poriadne teplo. Mŕtve more je fenomén a svoju menu vďačí Rimanom, ktorí si všimli, že v ňom nežijú žiadne ryby a dokonca tu nevedia plávať ani lode. Dnes už vieme, že je to extrémnou slanosťou, no vieme aj to, že more a jeho bahno majú liečivé a blahodarné účinky na telo či pleť. Kúpať sa v mori je zážitkom. Nie je to ako more aké ste poznali doteraz. Prvý krok ešte neprezradí nič, ale ako náhle sa idete pokúsiť plávať, zistíte, že to nie je veľmi možné. Voda vás odrazu nadnáša a vy si pripadáte ako korková zátka. Breh Mŕtveho mora je na niektorých miestach posiaty bahnom. Inde by ho človek obchádzal, ale tu nie. Tu k nemu podíde a namaže si ním celé telo od tváre po päty.
Krásny prekvapením jordánskeho kráľovstva je rímske mesto Džeraš ukryté na severe krajiny. Stačí necelí hodinka cesty z Ammánu a z pahorku sa vynoria vysoké rímske stĺpy, ruiny fantastického mesta a kopec príbehov. Džeraš možno ešte stále nepatrí medzi najznámejšie miesta Jordánska, no milovníci histórie sa len pousmejú a poznajú ho, pretože v sebe skrýva jedni z najkrajších rímskych ruín celého Blízkeho Východu. Už sú to stáročia, kedy sa objavili v Džeraši prví ľudia a keď prišli Rimania, ozdobili ho kolonádou, chrámami, stĺpmi, svätyňami, oblúkmi či obrovským Hippodromom. Chceli sa blysnúť, veď sa tu mal zastaviť aj cisár Hadrián a tak si miestni nechceli spraviť hanbu. Kráčajte prachom Džerašu a ten sa postará o to, aby vám ukázal všetko. Najprv vás prevedie cez krásny víťazný oblúk, zvedie vás k návšteve obrovského Hippodromu, kde sa cez leto konajú rímske hry a napokon vás privedie na Oválne námestie v srdci antického mesta. Všade okolo vás sa črtajú stĺpy a len schody vedúce na pahorok nemo kričia, aby ste sa nimi vybrali nahor. Posedíte si tu v nádhernom divadle s panorámou starovekého mesta a o pár stoviek metrov od neho vás prekvapí pohľad na niekoľko vykopávok staručkých kostolíkov s byzantskými mozaikami. Rímsky Džeraš totiž prežil až do kresťanského obdobia a zničilo ho až zemetrasenie v 8.storočí. To ho pochovalo a tak ho dnes prirovnávajú k Pompejám. Nemusela tu ani vybuchnúť sopka, stačil zosuv pôdy a vzácne mesto sa stratilo až do 19.storočia, kedy ho spoznal Burkhardt, ktorého už poznáme z príbehu o objavení Petry. Džeraš je príjemné miesto, pretože tu nikdy nebude tlačenica a tak si tieň rímskych stĺpov bohyne Afrodity viete vychutnať takmer sami pre seba. Už stačí len zliezť schodmi z pahorku na hlavnú ulicu a cestujete v čase. Stĺporadie nad hlavou sa rozbehne smerom k námestiu a každý krok sprevádza nejaký zaujímavý detail. Objavíte fontánu alebo si všimnete kamenné kanalizačné poklopy? Džeraš je dôkazom toho, že cestovanie v čase existuje, stačí len chcieť.
Jordánsko je plné pokladov. Je naplnené krásou orientálnych rozprávok. Prežijete tu svoj vlastný príbeh Tisíc a jednej noci a len jedno je isté. Nech tu strávite akýkoľvek čas, vždy to bude málo a nikdy sa vám odtiaľto nebude chcieť ísť domov.