Každá krajina sveta má svoj symbol a blízkovýchodný Libanon predsa nemôže byť výnimkou! Čo by ste pasovali za ikonu tejto krajiny? Bude to Bejrút s jeho stavbami? Stal by sa ňou Baalbek s rímskymi chrámami alebo Byblos s križiackym hradom? Nie, pozrite sa pozorne na libanonskú vlajku a tá vám to napovie. Najvýraznejším a najkrajším symbolom krajiny je totiž cédrový strom. Je tak hlboko zasiaty v krajine až máte pocit, že má korene v každom jednom obyvateľovi krajiny.
Cédrový strom je mimoriadne silným symbolom Libanonu. Nech sa dialo v jeho histórii čokoľvek, nech ho sužovali vojny, katastrofy, nech mu padala ekonomika, či sa ho snažili vziať do rúk Francúzi, céder tu stále hrdo stál a nenechal sa vytrhnúť zo zeme. Prečkal to najhoršie, čo si Libanon vytrpel, no bol aj svedkom toho, ako bol Libanon šťastnou krajinou, kde sa Bejrút tešil povesti „Parížu východu“. Všetko sa akosi pominulo, len céder tu stále stojí. Nie osamotený ako na libanonskej vlajke, ale v krásnych a vznešených cédrových lesoch. Za tými najkrajšími sa v krajine treba vydať do oblastí údolia Qadisha, neďaleko mestečka Bšaré, ktoré preslávil libanonský básnik Chalíl Džibrán. Údolie je pretkané zaujímavými a starobylými miestami a hoci je dnes Libanon prevažne moslimskou krajinou, tu nájdete staručké kláštory, ktoré ukrývali rôzne kresťanské komunity po stáročia. Stačí jeden pohľad a budete vedieť prečo niekedy Bšaré prezývajú aj „mesto kostolov“. Začnite ich počítať a zastavíte sa takmer na štyridsiatke! Ocitnúť sa tu v údolí Qadisha znamená poprieť takmer všetko klišé, ktoré ste o regióne Blízkeho Východu počúvali. Nenájdete tu žiadnu vyprahnutú krajinu, žiadne púšte či Beduínov so stádami tiav. Práve naopak! Údolie Qadisha prekypuje zeleňou, zdobia ho vysoké kopce, hlboké údolia, kostoly aj kláštory, mestečká či dedinky roztrúsené na svahoch a cítiť tu príjemnú klímu z vyššej nadmorskej výšky. Dokonalé miesto na starobylý cédrový les, ktorý je tak unikátny až sa spomína až v Starom zákone. Nič také ste dosiaľ nevideli, pretože ste nemali kde.
Byť v Libanone a nevychutnať si na vlastné oči vznešené cédre by bola obrovská chyba, ktorú by ste veľmi ľahko mohli doma ľutovať. Libanonské cédre (latinsky Cedrus libani) sú obrovské a môžu dosahovať výšku až 40 metrov! Tu v údolí Qadisha rastú od nepamäti a krásnym dôkazom je aj Biblia, kde sa libanonské cédre spomínajú dokonca viac než sedemdesiat krát. Prastarý les posiaty vznešenými stromami sa dostal do myslí ľudí, dostal sa do legiend, príbehov či rozprávok a napokon sa prebojoval aj do histórie, pretože si pamätá viac ako mnohé iné libanonské mestá. Cédrové lesy sú tak staré, že ich dokonca spomínajú klinopisné tabuľky s príbehom Eposu o Gilgamešovi. Staroveký hrdina sa vybral do cédrového lesa prenasledujúc Chumbabu, mýtického obra, ktorého napokon Gilgameš zabil, aby si vydobil slávu a nesmrteľnosť. Každá civilizácia, ktorá sa preplietla Stredomorím poznala Libanon ako miesto, kde nájdu to najkvalitnejšie drevo a tak dnes jeho stopy nájdeme v mnohých krajinách sveta. Cédrové drevo poznali starovekí Egypťania, na stavbu svojich lodí ho využívali Feničania, v chrámoch pre neho našli využitie Babylončania, neskôr Peržania, obdivovali ho Gréci, Rimania a o pár storočí na to, do neho Arabi vyrezávali svoje kaligrafické texty zdobiace mešity či dvere palácov. Osmani ho rozniesli po celej ríši a dokonca sa stalo cédrové drevo základom aj pre železnicu križujúcu Blízky Východ. Nikomu by sa pri pohľade na „obyčajný“ cédrový strom ani len nesnívalo, čoho všetkého boli tieto libanonské lesy súčasťou. To preto je tento malý, no ťažko skúšaný národ tak prepletený s príbehom svojho cédrového lesa.
K najunikátnejším miestam, kde sa dnes viete v Libanone stretnúť s cédrami patrí les, ktorému sa hovorí Arz al-Rabb, no všetci ho poznajú ako „božské cédre“. Tento vzácny kúsok Libanonu leží len necelých sedem kilometrov od Bšaré a ani z Bejrútu to sem vôbec nie je ďaleko, pretože stačí 115 kilometrov počas ktorých sa metropola Blízkeho Východu stratí z dohľadu, krajinu ozdobia pahorky a napokon sa ocitnete v náručí cédrov. A to je viac než príjemná predstava. Jeho dôležitosť znásobí aj fakt, že toto miesto je jediným cédrovým lesom pod patronátom UNESCO. Nikdy tu nie je pretlak turistov a tak sa môžete nadýchnuť cédrov len pre seba. Už len prvý pohľad na cédrový les vo vás vyvolá krásny pocit z toho, že ste tu. Pred očami vznešené stromy, ktoré symbolizujú krajinu a skrývajú v sebe toľko príbehov až sa jednému z nich zatočí hlava. Kráčajte chodníčkom a nechajte sa unášať rozprávkou. Niektoré z kmeňov sú tak hrubé až v hlave počítate stáročia a nad hlavami sa vynímajú košaté koruny charakteristických tvarov. Cédre sú tak typickými stromami, že keď ich vidíte, presne viete s kým máte dočinenia. Niektoré sa rozutekali do svahu, iné stoja na kúsku roviny a svojou majestátnosťou držia samotné nebo. Vystreľte očami do korún cédrov a pohľadajte aj krásne šišky, ktorými sú tieto stromy známe. Sú iné než tie aké poznáte z našich lesov a ihličnatých stromov. Cítite okolo seba tú vôňu? Mnohí dokonca hovoria, že najkrajšiu atmosféru má cédrový les počas zimných mesiacov, kedy v týchto častiach sveta napadne sneh. Aj tu Libanon búra klasické blízkovýchodne klišé a predstavu púštnej krajiny, pretože kráčať po snehu nie je v tejto krajine žiadnym obrovským prekvapením. Keď prikryje cédre sneh, vtedy sa okolitá krajina ponorí do nádherného ticha a práve to ticho premiešané s cédrami z lesa robí niečo magické a neopakovateľné.
Predstavte si, že by ste tu boli pred stovkami či dokonca ticsíckami rokov. Celá okolitá krajina by bola pokrytýá hustými cédrovými lesmi až by ste si pripadali ako v zelenom raji poskladanom zo stromov. Táto idylka nemusela trvať dlho, pretože už z roku 1550 sa objavuje prvý európsky záznam z pera Pierra Belona, ktorý na tomto mieste napočítal už iba 28 cédrových stromov! Vtedy sa ešte dokonca verilo, že ich vlastnými rukami nasadil v krajine biblický kráľ Šalamún. To, že mali cédre tak kvalitné drevo sa občas vnímalo ako prekliatie, pretože sa razom stali tak obľúbenými až im hrozil takmer absolútny zánik. Každý chcel mať niečo z cédrového dreva a kedysi sa nepozeralo na to, či to bude mať následky na samotnú krajinu. Potrebovali ste v staroveku cédrové drevo? Prišli ste, zoťali ste niekoľko stromov a bolo to vybavené. Prvý pokus o ochranu cédrového lesa pochádza dokonca z 2.storočia, kedy sa rímsky cisár Hadrián rozhodol, že oblasť premení na majetok cisárstva a zaázal v ňom ťažbu. Netrvalo to však dlho a opäť sa využíval na drevo. Dnes je našťastie situácia diametrálne odlišná a cédrový les tu v údoli Wadi Qadisha je prísne chránený. Nesmie sa tu spraviť nič, čo by ich ohrozilo a tak tu môže les spokojne stáť a tešiť svojich návštevníkov.
Cédrový les môžete s nami navštíviť aj Vy. Na zájazde Libanon - Bejrút - Byblos.
