Vstupnou bránou do krajiny cédrov je dnes šarmantný Bejrút. Hlavné mesto krajiny leží na brehu Stredozemného mora a vďaka svojej atmosfére si pred rokmi vyslúžil prezývku „Paríž Blízkeho Východu“. Hoci nemal Bejrút nikdy Eifelovku, mal v sebe unikátnu atmosféru, akú by sme v okolitých krajinách regiónu hľadali len márne. Od momentu, kedy Bejrút svoju prezývku dostali už uplynulo pár desaťročí, no ani vojny a hlboké jazvy, ktoré mesto prežilo mu atmosféru nevzalo. Stále je blízkovýchodným Parížom a stále vie ako si vás k sebe pritiahnuť. Bejrút si za svoj život toho prežil viac než dosť a ako utekali stáročia, striedali sa tu Feničania, Seleukovci, prichádzajú sem Gréci, po nich Rimania, Byzancia si ho vzala do svojej ríše, aby im ho z rúk vytrhli Arabi. Akoby tu bol každý, kto v tom čase vládol Blízkemu Východu. Bejrút poznal tváre Križiakov, ale aj Osmanov a napokon Francúzov snažiacich sa odhryznúť čo najväčší kus historickej Levanty. Tá historická pestrosť do Libanoncov zasiala niečo, čo nemá žiaden iný národ arabského sveta. Spravila z nich tolerantných, milých ľudí, ktorí sú nad vecou a ktorí vedia, že život má svoju hyperbolu na ktorej sú raz dole a inokedy zase hore. Bejrút prežil veľa smutných udalostí, no ľudia v ňom sa neprestali usmievať a veriť v lepší zajtrajšok. Ani po poslednom silnom výbuchu, ktorý zdevastoval v roku 2020 prístav s okolím sa Libanonci nevzdali a tešia sa zo života. Tú chuť po živote im môžu všetci závidieť. Medzi dnešné symboly mesta patrí obrovská mešita Mohammed al-Amin s telom pieskovej farby, ozdobená prenikavo modrou, ba až tyrkysovo modrou farbou. Nestojí tu dlho, nepamätá si libanonskú občiansku vojnu, ale rázom sa z nej stala pamiatka, ktorú nesmie nikto obísť. Ten závan Orientu po tom ako si vyzujete topánky a vojdete dnu si budete pamätať ešte dlho. Zo stropu visí obrovský luster, kupolu zdobí kaligrafia tancujúca po stenách a tú dopĺňajú geometrické motívy pod ktorými sa kde tu modlí postava smerom k Mekke. Krásne, pokojné miesto. Vyjdite von z mešity a ocitnete sa na Námestí Martýrov, ktoré ešte aj dnes zdobí socha prevŕtaná guľkami. Mohli ju dávno odstrániť, mohlo sa na ňu zabudnúť, ale nechali ju tu pre nás, ako memento krehkosti tohto sveta. Práve tu na Martýrskom námestí totiž prechádzala „zelená línia“ medzi znepriatelenými štvrťami a náboženstvami. Občiansku vojnu pripomínajú len občasné guľky zavŕtané v okolitých fasádach, no Bejrút prechádza obnovou a mnohé miesta povstali z popola. Nielen ľudia tu majú chuť žiť, ale aj celé mesto. Stačí spraviť zopár krokov a mesto vám predvedie svoje vykopávky. Na tomto mieste kedysi stála slávna knižnica a dnes sa jej ruiny krčia v tieni obrovskej maronitskej katedrály. Kresťania tu žijú vedľa moslimov a ich svätostánky stoja jeden vedľa druhého. Najväčším prekvapením Bejrútu je moderná štvrť rozlievajúca sa medzi námestím Nemjeh s Hodinovou vežou a Námestím martýrov. Citlivo zrekonštruovaná štvrť nestratila svoju dušu a dnes si tu môžete posedieť na vodnej fajke, skvelom drinku či na špecialitách libanonskej alebo stredomorskej kuchyne. Príďte sem večer a podľahnete vôni a atmosfére celého miesta.
Bejrút vás nemusí prehovárať k tomu, aby ste sa vydali spoznávať jeho zákutia. Prídete sem a budete to brať automaticky. Kráčať, hľadať jeho krásu ukrytú v rôznych štvrtiach a čím viac času tu strávite, tým viac sa vám tu bude páčiť. Ak milujete históriou, zláka vás návšteva Národného múzea, ktoré skrýva poklady nevyčísliteľnej hodnoty. Z informácie, že sa tu ukrýva takmer 100-tisíc predmetov sa zatočí hlava, ale nebojte sa, nestrávite tu týždeň. Múzeum je citlivo navrhnuté tak, aby vás nadchlo svojimi artefaktmi siahajúcimi od praveku až po stredoveké stáročia. Medzi najunikátnejšie veci bude rozhodne patriť nádherný sarkofág s príbehom legendárneho Achilla bojujúceho v Trójskej vojne. Prejdite sa po hlavnej nákupnej ulici Al Hamra, ktorú pred vojnou volali „Champs Elysées“. Tá síce trochu zamiešala karty, ale stále je to miesto pulzujúce životom. Hamra v sebe spája lesk starých budov pamätajúcich si koloniálne časy, známu Americkú univerzitu, ale aj desiatky anonymných uličiek, kde stretnete domácich. Hamra má v sebe hotely, podniky, reštaurácie aj občasné bary a hoci ste v moslimskom prostredí, Libanon nie je tak konzervatívny ako iné krajiny a môžete si tu dopriať nielen pivo či miestne víno, ale aj skvelý drink. Dajte si tu na Hamre obed v jednom z miestnych podnikov a ochutnajte vyhlásenú libanonskú kuchyňu. Skúste tradičné kebaby z jahňacieho mäsa, no ešte pred tým, než sa do nich pustíte, vychutnajte si libanonské mezze. Tieto „nekonečné“ tanieriky s drobnosťami od humusu cez baba ganúš až po šaláty či nakladanú zeleninu sú niečo tak fantastické, že ich budete chcieť očami zjesť všetky. K tomu čerstvé chlebové placky, pohárik kávy s kardamónom a už vás odtiaľto nebude vedieť nikto dostať. Budete chcieť počkať na večeru a čas si budete krátiť striedaním mätového čaju s kávou či vodnou fajkou. Život sa tu do vás dostáva každý dúškom! Na konci obchodnej ulice Hamra sa objaví závan Stredozemného mora. Presne tadiaľto sa vlní promenáda, kde každé ráno stretnete desiatky ľudí, ktorí si prišli zabehať v tieni moderných, výškových budov. Odrazu máte pocit, že ste niekde v Amerike, nie na Blízkom Východe. Na promenádu sa oplatí zavítať kvôli nádherným prírodným útvarom zvaným „Holubičie skaly“. Byť v Bejrúte a nevidieť ich je to isté ako by ste boli v Paríži a ani raz nezavadili pohľadom o Eifelovku. Proste to nejde. Skaly tu v štvrti Raouché sú najkrajšie podvečer, kedy sa slnko skláňa k obzoru, zapadá do mora a obloha sa farbí do príjemných odtieňov. Podvečer sem prichádzajú rodiny, priatelia, zaľúbené páry, partie spolužiakov a zapĺňajú kaviarničky roztrúsené v okolí. Ráno je tu ticho, pokoj, čerstvý vzduch a len skaly a vy s vlastnými myšlienkami. Bejrút vie ako ich rozvíriť!
Vyrazte z Bejrútu na sever do historického mesta Byblos a aj obyčajná cesta sa zmení na niekoľko zážitkov. Len zhruba 20 kilometrov od hlavného mesta sa v „strede ničoho“ ukrýva jedno z najfantastickejších miest libanonskej prírody. Práve tu v okolí mestečka Jeita leží rovnomenná jaskyňa, ktorá patrí k najväčším prekvapeniam. Jaskyne tu objavili už v druhej polovici 19.storočia a turistom ich sprístupnili pred šesťdesiatimi rokmi. Najprv sa prejdite hornou z dvojice obrovských jaskýň a budete loviť v pamäti, či ste niekedy videli krajšiu jaskyňu vo vašom živote. Ani táto prechádzka vás však nepripraví na to, čo zažijete o kúsok neskôr. Spodná časť jaskyne je totiž zaplavená vodou a vy si sadnete do malej loďky a plavíte sa jaskyňou tak krásnou, že zabúdate dýchať. Tomu sa povie mimoriadny zážitok. Medzi Jeitou a Byblosom si všimnete obrovskú sochu Panny Márie stojacu na kopci nad krajinu. Libanon je moslimská krajina, ale zároveň je to krajina mnohých náboženstiev a štát ich oficiálne uznáva až 18! Kresťanstvo tu má hlboké korene a nikde to snáď nepochopíte lepšie, než v Harrise pri pohľade na obrovskú sochu patrónky celej krajiny. Nielen, že navštívite kostol, ale užijete si výhľady na pobrežie s letoviskom Jounieh a odveziete sa lanovkou. Byblos sa teší popularite nielen medzi turistami, ale aj domácimi. Stačí pár minút a pochopíte, prečo si ho každý zamiluje. Kamenné uličky sa zarezávajú do starého mesta, zdobia ich obchodíky s tradičnými suvenírmi a je tu tak príjemne, že neviete kam skôr skočiť. Nechajte si poradiť a vyberte sa k ruine križiackej pevnosti. Tu sa dozviete, že Byblos patrí k najstarším mestám celého sveta a že je nepretržite obývaný takmer 7000 rokov. Viete si toto číslo reálne predstaviť? To preto je dnes pod ochranou UNESCO. Vojdite do prítmia starej križiackej pevnosti z doby, kedy sa Byblos volal Gibelet a keď vyšliapete niekoľko schodov, ocitnete sa na mieste s perfektným výhľadom. Vedľa hradu ležia ruiny starovekých ríš, kde sa miešali Kanánci, Egypťania, Asýrčania, Peržania, Gréci či Rimania. Dnes ostali len chladné kamene, no každému z nich vdýchli archeológovia dušu a nechali ich rozprávať a tvoriť mozaiku fascinujúcej histórie mesta. Prejdite sa uličkami až k prístavu a nazad, splyňte s tichom niektorej z kaviarničiek alebo si sadnite do reštaurácie Feniqia a budete sa cítiť ako arabský paša na najlepšej hostine sveta. Byblos má veru unikátnu atmosféru a najmä podvečer, keď sa do jeho uličiek vkradne prítmie a vytratia sa kroky návštevníkov.
Medzi najunikátnejšie miesta Libanonu patrí staroveký Baalbek. Aby sa tam človek dostal z Bejrútu, musí sa vyštverať na pahorky nad mestom ozdobené vilami a spustiť sa nadol do úrodného údolia Biká. Neďaleko od cesty stojí aj Anjar, spomienka na ranné islamské dejiny, pretože práve tu neďaleko dnešnej sýrskej hranice mali Umajovci svoje letné sídlo. Trosky a ruiny veľkolepého mesta tu ostali dodnes a je škoda o nich len počuť, keď idete okolo. Prejdete sa hlavnou ulicou, oči necháte skákať po stĺpoch, oblúkoch, nazrú do kúpeľov a napokon sa odrazia od fasády paláca. Zaujímavé miesto a dôležitý kúsok dejín. Cesta údolím Biká pokračuje na sever a pretne mestečko Ksara, ktoré sa stalo synonymom pre libanonské víno. Málokto vie, že sa Libanon venuje vínam a o to väčší a príjemnejší šok je to, keď sa tu zastavíte na ochutnávke. Nie je to žiaden priemer, nerobia ich len preto, aby boli, ale očaria vás svojou chuťou, sviežosťou a vôňou. Niet sa čomu diviť, s vínom tu začali koketovať už v roku 1857 a od prvej fľašky uplynulo toľko času, že dnes tu produkujú tri milióny fliaš ročne, ktoré idú na export do štyroch desiatok krajín. Sadnite si, nechajte si o vínach porozprávať, premiešajte si ho v pohári, nadýchnite sa a ten tekutý Libanon, ten sa vami príjemne rozleje. S fľaškou či dvomi sa pokračuje do Baalbeku, kam to už nie je veľmi ďaleko. Máloktoré antické mesto Blízkeho Východu sa môže popýšiť tým, čo má Baalbek. Dnes sa o ňom spoločne s jordánskym Jerashom hovorí ako o jednom z najlepšie zachovaných starovekých miest celého regiónu. Kedysi k nim patrila aj sýrska Palmýra, no tá sa ešte nespamätala z toho, čo s ňou spravil Islamský štát. Baalbek kričí monumentalitou svojich chrámov a vidíte ich ešte predtým, než sa vôbec ocitnete v ich tieni. Už v treťom tisícročí pr.Kr. tu stálo kultové miesto, no svoju slávu získal až pred 2000 rokmi, keď sa mesta zmocnili Rimania. Tí zmenili Baalbek na metropolu a ozdobili ju chrámami za ktorými aj dnes po dvoch tisícročiach prichádzajú turisti z celého sveta. Aj toto miesto si UNESCO vzalo pod svoje krídla. Baalbek šokuje tým aký je zachovaný a tým, koľko veľa tu toho uvidíte. Stačí kráčať schodmi cez Propylae a ocitnete sa na nádvorí, ktorým prešiel každý staroveký pútnik. Obrovitánske stĺpy Jupiterovho chrámu vás pritiahnu ako magnet. Pri pohľade na 22-metrov vysoké stĺpy pracuje naplno fantázia, ktorá vás núti predstaviť si tento obrovský chrám vo svojej kráse. Všade naokolo sa povaľujú kúsky architrávov, hlavice, kamenné bubny stĺpov či nádherné levie hlavy, ktoré kedysi fungovali ako chrliče. Vedľa stojaci Bakchov chrám patrí bez okolkov medzi najlepšie zachované chrámy starovekého sveta. Najprv si ho vychutnajte z diaľky pri krásnom pohľade a potom pohľadajte detaily či reliéfy vtlačené do jeho kameňa. Nájdete tu aj Kleopatru? Baalbek fascinuje aj dávno po tom, ako ho opustíte, pretože spomienky ne neho víria v hlave.
Údolie Biká a pobrežie Stredozemného mora od seba oddeľuje pás Libanonských hôr, ktoré v sebe ukrývajú viaceré menšie, anonymné dedinky. Nie všetky sú neznáme, pretože tu nájdete ležať aj mestečko zvané Bšarré známe vďaka svojmu rodákovi Chalíliovi Džibránovi. Svoju poetiku ukryl do veršov svojej Prorokovej záhrady či Zlomených krídel a dnes ho pozná takmer celý svet. Ak sa ocitnete v mestečku, budete cítiť ten nával inšpirácie, pretože krajina naokolo je mimoriadne podmanivá. Zelené pahorky vlniace sa sem i tam, dedinky z ktorých vytŕčajú zvonice kostolov a mestečká postavené akoby na terasách pripomínajúce ryžové políčka bez úrody. Na jar sú okolité vrchy posiate snehom a všetko je živé. Tu by písal básne aj analfabet. Výrazným symbolom Libanonu je céder, ktorý zdobí aj štátnu vlajku. Neďaleko odtiaľto sa ešte stále viete stretnúť s cédrovými lesmi. Dnes len pripomínajú svoju slávu, no slávne cédrové lesy v Libanonu drancujú národy a ríše už stáročia. Cédrové drevo nosili na stavbu Šalamúnovho chrámu, zdobilo paláce či hrobky od Maroka po Perziu a tak je dnes Wadi Qadisha odlesk svojej povesti. Aj tak je to nádherné miesto, ktoré vám veľa o Libanone prezradí. Kde tu sa ešte dodnes nachádzajú staré kláštory naplnené tichom. Oplatí sa pokračovať až k pobrežiu, pretože tu na severe krajiny leží Tripoli, jedno z najunikátnejších miest Libanonu. Všetci poznajú Bejrút či Baalbek, no Tripoli je akoby v ich tieni. Kto však chce nasať Orient všetkými zmyslami, ten musí toto miesto zažiť na vlastnej koži. Je stále akési neupravené, na nič sa nehrá, vládne v ňom chaos a ošarpané fasády mesta dodávajú miestu atmosféru, aká sa aj z Bejrútu vytráca. Kedysi tadiaľto prúdil obchod a túto dobu pripomínajú staré paláce či miesta, kde sa vykladali karavany. Špičkové mydlá z olivového oleja tu kúpite aj dnes a rozhodne bez nich neodíďte. Pokoj mesta stráži už stáročia obrovská kamenná pevnosť z 12.storočia. Nesie meno Raymond of Saint-Gilles, križiackeho veliteľa aktívneho v tých o končinách. Výhľad na mesto je fantastický. Ďalšou skvelou pamiatkou mesta je Veľká mešita z 13-14.storočia. Svojim hranatým minaretom skôr pripomína mešity severnej Afriky, ale hodí sa sem do bazárového labyrintu. Na Tripoli je najkrajšie túlať sa len tak, bezcieľne, pretože v tom je sila tohto miesta. Napokon vám ukáže všetko podstatné a ešte vás privedie do starých čajovní, kde sa v čiernom čaji namáča vetvičky mäty. S touto vôňou sa vám bude Tripoli spájať.
Tak čo, ešte stále váhate či do Libanonu ísť? Táto krajina si získa každého návštevníka rozhodne vie ako na to. My sme tu boli veľa krát, no aj tak nám stále dokáže podlomiť kolená!
