Širáz
Širáz na juhu krajiny patrí medzi najkrajšie mestá krajiny, ktorá kedysi nosila hrdo meno Perzia. Má punc umeleckého mesta, patrí básnikom, študentom, rajským záhradám a kilometrom bazárových uličiek. Ľudia v Teheráne sa zahĺbia do práce, tí v Mašade do náboženstva a v obyvatelia Širázu si užívajú život plnými dúškami. V centre mesta stojí Citadela Karima Chána so šikmou vežou. Stala sa symbolom mesta a vďaka parku, ktorý k nej smeruje sa dokonca námestie premenilo na miesto stretnutí. Rodiny sedia na trávniku so svojou piknikovou výbavou, bavia sa tu študenti, skupinky mužov sŕkajú čaj, stretávajú sa tu priatelia a najmä podvečer je tu mimoriadne príjemne. Citadelu postavil Karim Chán, panovník 18.storočia, ktorý povýšil Širáz na hlavné mesto Perzie. Bol šikovný, ozdobil mesto mnohými stavbami a vďaka nemu zažíval Širáz svoj zlatý vek, ktorý po stáročia vyhasol. Vo vnútri je dnes neveľká záhrada s pomarančovníkmi a granátovými jablkami a dýchne na vás závan histórie. Ak ju máte radi, vyberte sa k bazárovej štvrti, kde stojí mešita Vakil. Aj tá patrí Karimovi Chánovi a dnu prekvapí ticho premiešané s lesom stĺpov, ktorý korunuje alabastrový minbar, ojedinelý v celej Perzii. Hneď vedľa začína lákavý svet perzského bazára. Po návšteve Iránu si budete najviac spomínať práve na to, ako ste sa strácali v uličkách pod starobylými klenbami, kde vám predavači popoťahovali pod nos medové motúzy. Iránsky bazár je miesto, ktoré je akosi nevyčerpateľné. Tu vás lákajú krásne koberce, vedľa zase šatky, obchodík so starožitnosťami, orientálne koreniny, čaje, šafran, tam predávajú pistácie dochutené citrónovou šťavou a na konci uličky na vás vyrukujú so sladkými pokladmi v podobe iránskych sladkostí. Odolať im dokážu len tie najtvrdšie povahy, ale neodolávajte! Naberte si z bazáru plnými dúškami a vychutnajte si tento pohľad na Širáz. Tam v bazárovom svete na vás čakajú aj maličké kaviarničky si čajovne, kde sedávali generácie obchodníkov a preberali novinky zo sveta ši sa dohodovali o cenách za tovar. Bazár nie je jediné miesto, ktoré v Širáze stojí za to. Mesto básnikov má v zálohe hrobky Sádiho a Haféza. Prvý spomenutý Sádi je básnik, ktorého verše sa stali nesmrteľnými, no Haféz to je boh poézie. Jeho myšlienky preberajú ľudia aj dnes, jeho verše si ľudia recitujú doma či v čajovniach medzi priateľmi a hoci prešli stáročia od jeho smrti, Haféz v Iráncoch stále žije. Pri hrobke je rušno. Navštevujú ju Iránci zo všetkých kútov krajiny, pretože chcú tráviť čas v jeho blízkosti. Prídu, prečítajú si čo to z jeho tvorby, sadnú si, dajú si čaj a nechajú na seba celé miesto pôsobiť. Je krásne vidieť akú nefalšovanú lásku majú Iránci k svojej kultúre. Za najkrajšími záhradami Širázu sa treba vybrať ráno k záhradám Eram. Ráno je tu čerstvý vzduch, sem tam si sem niekto príde zacvičiť alebo sa prejsť a vy máte odrazu pocit, že ste v raji. Záhradu poznali aj Kadžarovci, predposledná perzská dynastia z 19.stročia a nečudo, že sa tu cítili ako doma. Kvety, stromy, vysoké cypruse pamätajúce si viac než storočie, fontána s vodou a atmosféra pokoja, to je to, prečo tu budete chcieť byť vždy dlhšie, než ste. Medzi najznámejšie miesta Širázu patrí mešita Nasir-o-Molk. Turisti ju poznajú pod prezývkou „Ružová mešita“, pretože v sebe ukrýva nádhernú, jemnú výzdobu perzských ornamentov. Ženy si dnu musia vziať čádor a pred vstupom si vyzujete topánky. Až potom sa ocitnete medzi stĺpmi a farebnými sklíčkami, ktoré na zem kreslia krásnu mozaiku rozliatej palety farieb. Tento krásny pohľad tu na vás čaká iba ráno, pretože vtedy sa slnko dotýka farebných sklíčok.
Yazd
Púštny Yazd v centrálnom Iráne nikdy nebol obyčajným mestom. Bol však odlišný od Širázu, Isfahánu, na míle vzdialený Teheránu či Tabrízu. Horúca klíma a poloha medzi kopcami a dvomi púšťami premenila toto miesto na unikátny skanzen tradičnej architektúry. Nie však taký do ktorého zaplatíte vstupné a nenájdete v ňom život, ale ten pravý skanzen plný života a fantastickým momentov. Bez návštevy Yazdu by jednoducho návšteva Iránu nebola kompletná. Pod Piatkovou mešitou s dvojicou vysokých minaretov posedáva niekoľko ľudí, ktorí sa sem prišli pozhovárať. Sú domáci a tak ich možno nefascinuje tá unikátna fasáda mešity zo 14.storočia, ktorá dostane každého návštevníka. Z malého nádvoria vojdete dnu do mešity a nad hlavou sa objaví nádherná kupola posiata výzdobou všade tam, kam sa pozriete. Za mešitou začína labyrint starého, hlineného mesta. Stačí vojsť do prvej uličky, zabudnúť na čas a Yazd sa už postará o to, aby ste z tohto miesta mali zážitok. Hlinené múry ukrývajú domy s nádvoriami, ktoré nikto nikdy z ulice neuvidí, pretože život v týchto častiach sveta nebol pre cudzie pohľady. Nad hlavami rastú hlinené veže zvané badghíry, ktoré plnili funkciu starobylej klimatizácie, pretože priezory zachytávali vánok a prinášali ho do izieb. Vďaka tomuto dômyselnému systému dokázali ľudia ochladiť svoje domy aj počas horúceho leta a letné horúčavy tu v Yazde sa rovnajú tým pekelným. Badghíry stretnete aj v starom Dubaji, no aj tam ich doniesli práve Peržania, čím sa kultúra týchto dvoch miest krásne preplietla. Kde tu sa objaví kupola malej svätyne alebo dokonca fontánka s vodou. Kedysi sa mohli pocestní osviežiť, no dnes už mnohé nefungujú a sú len spomienkou. Z ničoho nič sa hlinené uličky otvoria a ukážu cestu na námestie ozdobené Hrobkou dvanástich imámov aj Alexandrovým väzením. Hrobka nikdy hrobkou nebola a väzenie tiež nepoznalo väzňov, ale ľudová tradícia je tu silnejšia. Starý Yazd má vo svojou labyrinte aj niekoľko krásnych domov, ktoré pretvorili na hotely. Na okraji námestia stojí jeden z nich a na jeho nádvorí si viete oddýchnuť v tieni s pohárikom čaju do ktorého vám pokojne dajú aj štipku škorice. Labyrint tu v Yazde má množstvo prekvapení. Yazd je miesto, ktoré vám rozpovie príbeh zoroastriánov. Náboženstvo veriace v monoteizmus tu bolo dávno pred tým než dorazil islam a hoci ho islam vytlačil, predsa len prežilo do dnešných dní. V centre mesta stojí chrám Ateškáde, kde horí posvätný oheň a pre zoroastriánov ide o jedno z najsvätejších miest. Oheň má nepretržite horieť od roku 470, teda z dôb kedy vládli Perzii mocní Sasánovci. Oheň sa skrýval v jaskyniach v horách, putoval od chrámu k chrámu vždy keď hrozilo nebezpečenstvo a dnes plápolá tu v Yazde. Za mestom sa dvíhajú dokonca aj dve vysoké veže, ktoré dostali prezývku „Veže mlčania“. Aj oni sa spájajú so zoroastriánmi a tieto veže slúžili ako ich pohrebiská. Nepochovávali totiž svojich mŕtvych do hrobov, ale vyviezli ich nahor a nechali ich zožrať divým vtákom. Tým sa kolobeh zoroastriánskeho života uzavrel. Večer treba prísť na námestie Amir Čakmak. Tróni na ňom nádherná stavba, ktorá býva unikátnou kulisou vždy, keď šiítski moslimovia oslavujú Ášuru. Na rohu predávajú najlepšie sladkosti Yazdu, námestie sa zaplnilo ľuďmi a ak máte chuť na kebab, tu si ho vychutnáte s krásnou atmosférou.
Isfahán
Isfahán uložený medzi Teheránom a Yazdom je najpríťažlivejšie miesto starobylej Perzie. Je to miesto tak krásne, že ak by ste ho nevideli, nikdy by ste Irán nepochopili. Nájdete tu najkrajšie mešity Iránu, paláce, najkrajšie mosty, najväčšie námestie a desiatky obchodíkov s remeselníkmi, ktoré vás vezmú nazad do doby starej Perzie, keď sa tu obchodovalo. Námestie je srdcom Isfahánu a len na ňom viete stráviť deň bez toho, aby ste sa museli naháňať. Postavte sa do jeho stredu a obkľúčia vás fantastické stavby. Pred očami sa dvíha kupola Mešita šejka Lotfolláha, po pravej ruke váš pohľad zvedie Imámova mešita s dvojicou minaretov, za chrbtom máte palác Ali Qapu odkiaľ sa perzský Šáh díval na ruch mesta a po ľavej ruke začína za ozdobeným portálom vstup do bazárového sveta. Kamkoľvek sa vyberiete, zakopnete o krásu, ktorá sa bude do vás vpíjať. Mešita šejka Lotfolláha je umelecké dielo. Ráno sa do nej dostáva zväzok lúčov, ktorý osvetlí interiér kupoly a maličkému vtáčikovi dokreslí slnko obrovský, páví chvost. Zimomriavky sa miešajú s obdivom toho, čo dokázali perzskí architekti. Krytý bazár je plný tradičných výrobkov. Dostanete tu medené tanieriky, vázičky, drevené výrobky od šachu až po rámy na obrazy a medzi najkrajšie pohľady budú patriť tie v obchodíkoch s miniatúrami. Tu priamo pred vami vznikajú tenučkým štetcom maličké obrázky, ktoré dávno prekročili čiaru dokonalosti. Námestie je každú hodinu iné. Ráno je prázdne, svieže, na obed sa začína plniť, no zároveň po obede vyprázdňovať kvôli horúčave a večer doslova praská vo švíkoch. Vtedy sem prichádzajú ľudia na zmrzlinu, pikniky, decká sa tu korčuľujú, sem tam sa niekto odvezie konským vozom, je to miesto stretnutí a miesto života. Toho najkrajšieho iránskeho života, ktorý vás do seba vtiahne, pretože sa neraz stane, že vás niekto pozve na čaj alebo na niečo malé pod zub. Tu spoznáte dušu Iráncov a zistíte, že tento národ má v sebe pohostinnosť nie hranú či falošnú, ale takú ktorej sami veria a ktorou sami žijú. Esfahán je fantastický v tom, že hoci je námestie ako drahokam, stačí sa z neho vymotať, objavíte ďalšie poklady. Prejdite sa perzskou záhradou v okolí paláca Čehel Sotún, nahliadnite do maličkého kiosku Hašt Behešt a neďaleko od neho sa ocitnete na brehu rieky Zayandeh, ktorú zdobí niekoľko kamenných mostov. Hovorí sa, že tie najkrajšie mosty Iránu nájdete práve tu. Pri pohľade na most Si-o-Seh Pol viete, že je to pravda. Má tridsaťtri oblúkov a patrí k symbolom celého mesta. Za ním sa za parkom sa začína odvíjať štvrť zvaná Džolfa. Čakali by ste v centre mesta kresťanskú štvrť? Táto patrí Arménom, ktorí sem prichádzali od 17.storočia a dnes tu nájdete viacero kostolov, ktorým kraľuje Katedrála Vank. Má kupolu podobnú mešite, tradičnú zvonicu a jej interiér je tak vyplnené maľbami z Biblie až máte pocit, že ste v biblickej galérii. Toto je niečo, čo mnohých návštevníkov Isfahánu prekvapí. Isfahán je mesto, ktoré vám rado pripraví aj gurmánske zážitky. Ochutnajte tu fesenjun, kedy vás čaká omáčka z granátových jabĺk, vlašských orechov. Tá sa hodí ku kuraciemu mäsu a nemôže tu chýbať ani ryža so šafranom. Perzské chute budete milovať!
Abyaneh
Zaujímavým miestom Iránu je maličká dedinka Abyaneh, ktorá sa nachádza v blízkosti miest akými je Natanz či Kašan. Ukrýva sa vysoko v horách, chránená kopcami a tak si žila svojim vlastným životom, hoci sa mnohé mestá Perzie otriasali v základoch. Jej starobylosť podčiarknu staré hlinené domy a odľahlosť vďaka ktorej je tu podmanivé ticho. Abyaneh je miesto, kde sa zastavil čas. Nie obrazne, ale doslova. Je to miesto, kde sa vyberiete do uličiek a spočiatku nestretne živú dušu. Budete míňať staré domy, dvere s dvojicou kľučiek, budete vidieť rozpadnuté drevené balkóny a až neskôr natrafíte na domácich. Mladí odtiaľto odišli hľadať šťastie a prácu do miest a tak tu zostala len najstaršia generácia. Ženy tu nosia krásne biele čádory ozdobené kvietkami a muži dlhé, široké, voľné nohavice. Ženy často posedávajú na múrikoch pred svojimi domami, zhovárajú sa alebo sa snažia občasným návštevníkom predať balíček sušených jabĺk, marhúľ alebo niečo, čo si doma vypestovali či vyrobili. Kúpte si od nich niečo. Nech je to čokoľvek, pretože im takto viete pomôcť a zároveň ochutnáte fantastické domáce jablká. Sú to vždy milé stretnutia. Na konci dedinky objavíte svätyňu a ani tu na konci sveta nechýbajú portréty tých, ktorých zhltla nezmyselná iránsko-iracká vojna. Trval osem rokov, nič nevyriešila iba zaplnila cintoríny a voľné priestranstvá portrétmi mladých či starých mužov. Zo svätyne máte krásny výhľad na okolité kopce, ruiny starej pevnosti, kde tu ešte uvidíte stádo pasúce sa pod pahorkami a nasajete tu ticho a pokoj. Toto sú dve devízy Abyaneh. Ticho a pokoj v uponáhľanom svete tu majú cenu zlata. Prejdite sa uličkami, pohľadajte ich krásu v opustených zákutiach a užite si miesto, ktoré síce turisti poznajú, no aj tak tu zrejme budete sami. Abyaneh bude patriť spoločne so slávnymi mestami k tomu najkrajšiemu, čo v Iráne uvidíte.
