Spýtajte sa na Blízkom Východe na najobľúbenejší nápoj domácich a budete počúvať o káve a čaji. Ranný rituál z voňavej kávy sa tu zakorenil natoľko, že miestne kaviarničky sú ráno rušnejšie než trhoviská. Odkiaľ sa káva vzala na Blízkom Východe a akú si ju viete vychutnať? Vyberte sa s nami za pohárikom milovaného nápoja.
Káva sa pre mnohých stala synonymom rána, začiatku nového dňa a rituál na ktorý sa tešia. Tento nápoj dobyl svet a dnes sa odhaduje, že každý deň sa vypije 2,25 miliardy pohárikov kávy. Blízky Východ vôbec nezaostáva svoju kávu si užíva prakticky nonstop. Stačí si len sadnúť, vychutnať si ju a zamilovať. Blízky Východ sa nepovažuje za rodisko kávy, no veľmi rýchlo si ju osvojili a prispôsobili. Staré legendy hovoria o tom, že káva sa zrodila v Etiópii, kde si miestni pastieri všimli výraznú energiu svojich kôz. Tie obžúvalí dozreté plody kávovníku a keď ich skúsili aj oni sami, ostali zaskočení. Samozrejme káva ako ju poznáme dnes si prešla od tohto momentu obrovskou cestou, pretože z bobuliek na kávových kríkoch sa dostala cez praženie až na váš stôl. S pražením kávovch zŕn sa stretávame až po roku 1200 a práve tento moment je kľúčový pre dnešnú kávu.
Káva sa cez Jemen a Arabský polostrov dostávala čoraz viac na sever a tak dosiahla aj Blízky Východ. Práve v týchto končinách zakorenila natoľko, že sa stala obľúbeným nápojom a kým si obyvatelia blízkovýchodného regiónu užívali kávu, Európania o nej ešte stále takmer vôbec nič nevedeli. Až do začiatku 16.storočia sa káva z Blízkeho Východu a Arabského polostrova nedostávala von a dokonca by sme márne hľadali aj kávovníky. Obrovský zlom prichádza podľa príbehu vtedy, kedy sa Baba Budan, indický pútnik vracajúci sa z púte do Mekky rozhodol, že si so sebou do Európy vezme sedem kávových zŕn z Moky. Revolúcia kávy v Európe sa môže začať! Neskôr prídu na rad objavné cesty a Európania sa zmocnia vlastnej kávy na Srí Lanke či v Indonézii. O kávovej kultúre v arabskom svete vieme hovoriť od 15.storočia, kedy sa začína v Jemene. O storočie neskôr, teda v 16.storočí už káva doslova zaplaví Blízky Východ. Otvárajú sa prvé kaviarničky, káva sa pije na ulici, káva sa podáva doma pri vzácnych návštevách a pomaly, ale isto si razí cestu do sŕdc miestnych. Arabské kaviarne sa spočiatku stali miestami stretnutí, neskôr miestami, kde sa mieša poézia s prózou a neskôr sa mnohé vyprofilovali ako politcké miesta, kde sa pod rúškom tajomstva a nad vôňou kávy spriadali plány na zvrhnutie režimov, kráľov či premiérov. Nejedna revolúčia v arabskom svete začala práve v útorbách kaviarničiek. Káva sa stala symbolom pohostinnosti a neraz sa stanete „obeťou“ aj vy, keď sa budete túlať uličkami Ammánu, Damasku či Bejrútu a niekto vás pozve na kus reči s pohárikom kávy.
Arabská káva vo svojej rýdzosti predstavuje kávu, ktorú vám pripravia z kávových zŕn pražených na 165 °C až 210 °C. Káva prevrie a nefiltruje sa, pričom sa môže aj nemusí do nej pridať cukor. Tradične v sebe káva nemá cukor a je na vás, či si ho do nej pridáte. Tu však nekončíme, pretože najtypickejšou chuťou pre Blízky Východ je káva s kardamómom. Určite si na arabských trhoviskách všimnete zelené tobolky s nezameniteľnou vôňou. Keď ich rozlúsknete, dostanete kardamóm a ten sa rozmelie na prášok, ktorý sa pridáva do kávy. Káva sa už veľa krát melie spoločne s kardamómom a tak je neoddeliteľnou súčasťou. Spočiatku si na jej chuť zrejme budete musieť zvyknúť, no stačí pohárik či dva a poviete si, že má niečo do seba. Keď cestujete, zabudnite na svoje obľúbené espresso či cappuccino a vhupnite chuťovými pohárikmi do nových, neprebádaných končín. Kardamóm dodá káve exotickú vôňu, neskôr aj chuť a dokonca má niekoľko unikátnych vlastností. Pomáha vyplavovať toxíny z tela, znižuje krvný tlak, pomáha pri trávení a je to skvelý antioxidant. Kávu s kardamómom často nájdete aj pod názvom „levantínska káva“ alebo „káva z Levantu“.
Počuli ste niekedy o beduínskej káve? Ak budete cestovať južným Jordánskom a ocitnete sa na farebnej púšti Wadi Rum, určite sa s ňou stretnete! Beduínska káva má svoj pôvod v Jemene a do Jordánska sa dostala cez prístav Aqaba na severnom ohybe Červeného mora. Beduníska káva sa pripravuje tak, že sa kávové zrná prepražia na malej panvici priamo na ohni. Rozdrvené kávové zrná premiešajú s rozdrveným kardamómom a všetko sa to spoločne dá do kanvičky, ktorá sa zaleje vriacou vodou. Beduínska káva sa napokon nalieva z kanvičky u výšky do maličkých pohárikov. To dá hostiteľovi príležitosť pohostiť vás viac krát a tradičn sa hovorí o troch pohárikoch kávy. Káva má svetlú, miestami až priezračnú farbu a môže byť bez cukru alebo s cukrom. Beduíni majú najradšej práve tú s cukrom, ktorá im osladí ťažký život v púštnych oblastiach a dodá energiu.
K typickým kávam s akými sa stretnete na Blizkom Východe patrí aj „turecká káva“, ktorá sa tradične pripravuje v džezve. Tá sa položí na rozpálenú platničku alebo sa dokonca pripravuje exoticky na horúcom piesku. Podľa znalcov dá práve táto metóda káve bohatú arómu aj chuť, pretože potrebuje viac času na to, aby bola hotová. Turecká káva sa dokonca používa aj v rituáloch pred svadbou a tradične ju pripravuje budúca nevesta svojmu ženíchovi, no namiestu cukru použije soľ. Ak ju vypije bez negatívnej emócie, je to dobré znamenie, že je to dobrý muž na svadbu. Turecká káva je obľúbená a nájdete ju takmer všade od Libanonu cez Sýriu, Jordánsko až po Palestínu a nechýba ani v okolitých krajinách.
V Sýrii si často pod kávou predstavujú lahodný nápoj, ktorý sa veľmi podobá na tureckú kávu. Voda sa privedie do varu, pridá sa rozmletá káva a opäť sa položí na oheň, aby prevrela. Až potom sa pridá kardamóm a cukor. Veľa cukru, pretože v Sýrii letí najmä sladká káva (hoci ju nájdete aj bez neho). Káva sa preleje do džezvy alebo nádoby zvanej ibrik a z nej sa pomaličky prúdom padajúcim z výšky nalieva do maličkých pohárikov, ktoré veľkosťou pripomínajú espresso. Skúste si k nej dať kúsok tmavej čokolády a uvidíte ako to k sebe pasuje.
V Saudskej Arábii je káva každodenným rituálom, pretože žiaden biznis, žiadne stretnutie priateľov či rodiny sa nezaobíde bez niekoľkých pohárikov. Káva tu chutí trošku inak než v susedných krajinách, pretože sa tradične používajú na prípravu zelené kávové zrná, ktoré sa len veľmi jemne prepražia. Pridáva sa do nej aj kardamóm, no pokojne sa stretnete aj s tým, že vám ponúknu aj sušené mlieko. Káva sa varí až do momentu, kedy začne vrieť a na vrchu sa spraví pena. Až potom sa nalieva do malých pohárikov a tie sa nikdy nepodávajú ani nepreberajú ľavou rukou.
Blízkovýchodná krajina s azda najväčšou kávovou záľubou je Libanon. Tradične sa tu káva pripravuje v kanvičke zvanej Rakwe z ktorej sa z výšky nalieva do pohárikov. Tie by nemali byť obyčajnými pohármi, ale špeciálnymi kávovými pohárikmi zvanými finjan, ktorý zdobia typické vzory. Libanonci pijú najradšej silnú, čiernu kávu a ich unikátom je to, že sa spoločne rozomelú tmavšie aj svetlejšie zrná, čím dostane káva o čosi odlišnú chuť, než v susedných krajinách. Libanonci sú na káve doslova závislí a budete to cítiť v každom meste, kde sú kaviarne najdôležitejšími miestami. Ak nepijete kávu, akoby ste boli ostrakizovaný zo spoločnosti a to si v krajine akou je Libanon nikto nemôže dovoliť.
Tak čo? dáte si s nami na Blízkom východe kávu aj Vy?
